Stiles Stilinski - Apartnent

stiles sa pozeral na muža, ktorý sa nachádzal pred ní. už len ten fakt, že hovoril o niečom čo sa ho týkalo, čo v sebe držal a nechcel o tom hovoriť napovedalo, že sa ho to nejakým spôsobom týka. no nemohol to z neho dostať. nemienil o tom hovoriť a určite ani bolesť ani nič podobné ho neprinúti k tomu aby niekomu hovoril o tých hrozných časoch, ktoré ho spútavali práve s ním. mnoho ľudí to nechápalo, mysleli si, že sa to nachádza v ňom už celé roky no skutočnosť bola niekde úplne inde. stiles stilinski chcel aby sa na neho ľudia pozerali ako na stilesa a nie ako na človeka, ktorý nebol ani len pri zmysloch, kedy void robil to, čo sa mu v ten daný moment zdalo ako vhodné.
v momente, kedy siles spozornel musel sa zasmiať. sám si nevedel predstaviť ako by to urobil, ako by ho zabil. možno by ho napadol so svojou pálkou no pri pohľade na neho, na svaly ktoré sa mu rysovali a na ie ruky, ktoré vyzerali ako len pekné tetovanie, tak si to nevedel ani len predstaviť.
,, myslím si, že môj byt by bol určite o niečo viac bezpečnejší ako toto miesto. nikdy nevieme kto sa kde môže nachádzať.." povedal stiles. možno bolo bezpečné z toho hľadiska, že sa nemusel báť o svoj život no ak sa na to pozrel z druhej strany, a zamyslel sa nad tým kto by ich mohol vidieť alebo dokonca počuť, tak to bolo o čosi viac logickejšie.

,, tým pádom, že vás zavediem na miesto, kde bývam. myslím si, že to je nevýhoda skôr z mojej strany. samozrejme, pre vás to bude miesto, ktoré nepoznáte no pre mňa to bude miesto, ktoré sa rozhodnem niekomu ukázať." nevedel, či ho v tejto chvíli pochopil alebo nie.
bolo pravdou, že stiles nevedel mnoho vecí o démonoch, nevedel o nich doslova nič no aj napriek tomu išiel po stopách niečoho, čo ho fascinovalo. mnohokrát to znamenalo vrhať sa po každom jednom tieni obyčajnej budovy no bolo to jeho poslaním a on to vedel veľmi dobre. Bez toho aby niečo povedal alebo dokonca mu dával na výber a sám sa vybral ulicou priamo k svojmu bytu. nepotreboval ho k tomu v tejto chvíli alec potreboval práve jeho. bolo len na ňom či sa rozhodne riskovať alebo naopak, rozhodne sa ostať na tom jednom mieste a možno sa bude spoliehať na to, že nejaký iný človek mu pomôže.

áno aj napriek tomu, že stiles bol človekom, mnohokrát vedel rozmýšľať oveľa rafinovanejšie ako ostatný ľudia. nedoveroval nikomu, všetko si rád preveroval a to ho mnohokrát zachránilo. v momente, kedy kľúčom obrátil v zámku a jemu sa otvorili dvere do jeho malého kráľovstva, cítil tú zvláštnu vôňu. určite to nebola žiadna vôňa krásneho domova no aj tak to bolo stále miesto, kde si mohol zložiť hlavu a vyspať sa. ani len nevedel či sa alec rozhodol ísť za ním alebo naopak nie. nechal ho, rozhodnúť sa samého pretože stiles vedel, že niektoré stopy, ktoré on sám mal by musel pozrieť iným pohľadom. musel by sa nad tým zamyslieť, pretože to mnohokrát boli aj len svedectvá obyčajných ľudí, ktorí nemali o nadprirodzenu ani len to najmenšie tušenie.

Onen fakt, že bude tím v nevýhodě se mu ani za mák nelíbil. Pokud bude souhlasit a půjde se Stilesem znamená to, že půjde na neznámou půdu bez zálohy. Taková věc by se rychle mohla stát chybou. A hůře mohlo by se to Alecovi ještě vymstít, v nejhorším případě by ho to mohlo stát i život. Třebaže při pohledu na Stilese by nikoho nenapadlo slovo nebezpečný, Alec se naučil nikoho nepodceňovat. Člověk mohl vypadat sebevíc mírumilovně a ve skrytu mohl být naprostým opakem, člověkem milujícím spory. Tohle byl klasický případ vil. Na pohled nádherná a čistá stvoření avšak uvnitř prohnaná a vypočítavá. Na vílí lid si každý musel dávat pozor, zvláště pak když přišel na jejich dvůr jelikož se velice rády bavily na cizí účet a stačil jediný špatný krok a mohli jste být v opravdové kaši.
Bylo to tedy těžké rozhodování. Zda má riskovat a pokusit se pomoci ostatním lidem a nebo se má jako vždycky raději spoléhat sám na sebe. Na to, že najde sám nějakou stopu, která ho dovede k démonovi. Nakonec se rozhodl, že bude riskovat a půjde s ním. Přeci jen ušel dlouhou cestu a ztratil nad tím příliš času na to, aby se teď otočil a šel do Institutu s prázdnou. Už jen to, že by se vrátil do Institutu s ničím by znamenalo pokles v očích ostatních, přestože si u ostatních ani teď nejlépe nevedl. Osobně byl ale přesvědčen o tom, že až lapí Abbadona změní se to.
Pro Aleca naopak byla tato ulice bezpečnější než jakýkoliv byt. Přeci jen blázen by si zkusil něco v ulici plné lidí, kteří by mohli být i lovci a to nejenom lovci démonů, Alecovi lidi, ale také lovci nadpřirozena. „Když myslíte.“ Odsekl spíše tak do větru jakoby Stilesovu větu ani neposlouchal. No, on ji opravdu moc neposlouchal jelikož se snažil vymyslet jak se vše bude dále vyvíjet. Bylo pravdou, že jeho opatrnost a podezřívavost mu zabraňovala ve spoustě věcí i v některých, které byly pro Aleca dobré. Jenže právě tohle ho dělalo tím dobrým lovcem, kterým byl. Vždyť kdyby nebyl takhle ostražitý už dávno by ho nějaký démon dostal. Nakonec to tedy občas platné bylo i když u Aleca to bylo ve větší míře.
Přestože už se Stiles dal do kroku, Alec stál stále na místě. Vypadalo to jakoby čekal na nějaké znamení, které by mu řeklo zda má jít či ne. Samozřejmě nic takového nepřišlo a tak rozhodnutí zbylo na něm. Ještě chvíli stál než se vydal za ním. Třebaže neznal cestu šel za Stilesem kus vzadu takže se mu v některých uličkách i ztrácel. Celou cestu šel tedy za ním, vypadalo to spíše jakoby se za ním táhl stín než další člověk. Došel ho až tedy, kdy se musel zastavit a odemknout. V tu chvíli se poprvé podíval na Stilese a ne jenom kolem sebe když kontroval okolí. Pomalu vstoupil dovnitř s tím, že měl pravou ruku položenou na kapse kalhot. V té kapse měl totiž stélu a i když by v případě nebezpečí nebyla tou pravou zbraní, dávala mu jakýsi pocit právě bezpečí.
Jakmile překročil práh dveří rozhlédl se kolem. Na první pohled hledal kohokoliv nebo cokoliv, co by ho mohlo ohrozit na životě. Nic takového nenašel právě naopak, byt působil jako malý a pro někoho možná i trochu stísněný. Ale jak tohle mohl posuzovat vždyť bydlel v katedrále.
„Už nemám příliš času takže co kdybychom přešli rovnou k věci?“ Navrhl rovnou bez okolků. Přestože už nebyl opatrností v křeči, stále se kvůli cizímu prostředí cítil nesvůj.

Stiles sa nachádzal vo svojom skromnom obydlí. Nenachádzalo sa tam mnoho vecí. Veľká posteľ, do ktorej padal celý unavený a dokonca niekoľkokrát nevedel ani o tom, kde sa nachádza a koľko je hodín. Stávalo sa mu to pravidelne, v momente ak ho niečo okúzlilo natoľko, že tomu chcel venovať celú svoju pozornosť, prestával sa pozerať na tie jednoduché veci, ktoré sú pre mnohých ľudí tak potrebné. Jedlo? Na miesto toho aby sa stravoval zdravo, stravoval sa len z polotovarov alebo z objednávok, ktoré si sám privolal.
Stiles mal možnosť cítiť jeho prítomnosť a dokonca potom počuť aj jeho slová. Možno sa Alec pozeral okolo seba, predstavova lsi toto miesto ako miesto nejakého vraha no v skutočnosti v momente, kedy mohol vidieť veľkú tabulu na ktorej sa nachádzalo mnoho fotiek a mnoho článkov tak mu to mohlo prísť navonok smiešne.
,, neviem či to je to, čo hľadáte. Neviem či to vôbec pomôže. No tu je niekoľko svedectví.“ Povedal Stiles pričom následne prešiel k jednej fotografii na ktorej  bola vykreslená staršia žena so zaviazanými očami.
,, táto žena je veštica. Aspoň to o nej mnoho ľudí hovorilo a taktiež to hovorila aj ona sama. Nemôžem sa spýtať na to, či to je pravda alebo nie pretože táto žena pred dvadsiatimi rokmi zomrela.“ stiles sa cítil v jednom momente ako blázon, ktorý niečomu uveril. No nebolo to tak, predsa len on bol tým človekom, ktorý neveril mnohým veciam no postupne jedna vec za druhou do seba zapadali a on mal možnosť vidieť túto vec ako celok nie len ako nejaký výmysel.

,, predpovedala mnoho vecí, ktoré ľudia nevideli. Mnoho vecí, ktoré sa údajne nezhodovali a ani len sa neprejavili. No oni nevideli to, čo máme možnosť vidieť my. Možno si oni mysleli, že je len človekom, ktorý to nemá v hlave v poriadku no predpovedala mnoho udalostí v nadprirodzenom svete, ktoré sa skutočne stali. A to je jedna z posledných predpovedí, ktoré povedala. príchod niekoho alebo niečoho, čo dokáže nazrieť do ľudskej hlavy a spôsobiť chaos." Stiles nad tým strávil celé mesiace svojho života a Alec bol v tejtochvíli prvým človekom, kto má možnosť to vôbec vidieť alebo sa to aspoň snažiť pochopiť.
,, neviem presne kde sa nachádza ani to, ako sem prišiel no nie je to po prvýkrát. už pred päťdesiatimi rokmi sa objavil na zemi.." hovoril stiles popri tom ako vyberal niekoľko vecí, niekoľko starých fotografií, ktoré boli zachovalými.
,, nikdy som vás nežiadal aby sme mi uverili. len som chcel aby ste to videli.." v jednom momente mu padol kameň zo srdca, že to nebolo len malé tajomstvo, ktoré pečlivo v sebe držal. teraz to možno bolo v ich rukách.